Zažili sme
17.6.08 - Monty a VČELA
Dnes sme boli s Montym na prechádzke. Trošku si odbehol ako obvikle za stromy až kým sme nezistili, že po niečom ide labkou a že tým "niečím" boli včely. Samozrejme Monty - prieskumník nie a nie sa od nich odtrhnúť. No nakoniec šiel a zrazu začal bežať a bežať a dookola. Prišiel k nám a počujeme bzukotanie. Tak sme ho šli pozrieť ale ten sa vyšmykol a zasa "robil koliečka". A pri tom si labkou dával po hlave. Tak nakoniec sa nechal chytiť, osu sme mu dali dolu a na chvíľku to vyzera v poriadku. Ale o chvíľu Monty začal divne dostupovať na labku a zistili sme, že zasa niečo bzukoce. Tak sme skúšali, či ho to bolí na chvoste, či na labke. Vyzeralo, že na chvoste. Ale po chvíli už nič nebzukotalo. Dlhú chvíľu. A tak sme si šli s ním zabehnúť, že ako chodí. Už bolo všetko v poriadku. Chvost nič, labky nič, hlava nič. Tak sme sa vybrali domov. Doma som ho ešte vyčesala aj na chvostíku, nebolelo ho nič, takže zrejme tam už nič nie je...
___________________________________________________________________________________________________________________________
5.6.08 - Monty a JEŽKO
...Včera večer sme mali doma návštevu...
Bolo asi 10 hodín večer. A vtedy sa to spustilo. Monty štekal asi minútu vkuse (preto sme ho nazvali aj "lepší ako alarm") a išli sme sa pozrieť, na čo to vlastne šteká. A uvideli sme... dvoch ježkov! Monty sa s nimi zrejme nemohol hrať aj keď robil všelijaké poklony a zrejme zistil, že pichá a že sa ho nemôže dotknúť. No ale štekal ako "najatý". Škoda, že sme nemali foťák.
___________________________________________________________________________________________________________________________
17.5.08 - Montík a socializácia v meste 2.
S Montym sme už raz v meste boli a to na pešej zóne. Dnes sme sa vybrali na tržnicu s tým cieľom, že Montyho pani ide kúpiť kvety:
... tak sme sa vybrali na tržnicu. Od nás je to len kúsok, ktorý Monty už pozná a tak neťahal a šiel pekne spôsobne po ceste, cez prechod pre chodcov a po chodníku. V meste sú aj kolotoče, ale našťastie to až tak počuť nebolo. Popri nich sme sa dostali "do cieľa" - na tržnicu a potom do kvetinárstva. Ja som s Montym čakala pred "vonkajším" kvetinárstvom a Monty sedel a čakal. Videl veľmi veľa ľudí, dokonca nás stretla pani, s ktorou sme sa zoznámili na Každodenných prechádzkach (aj s Retrieverkou Kely). Keď mamina došla aj s kvetmi Monty vôbec neťahal. Prešli sme ku zmrzlinárni a dali sme Montymu trošinku zmrzliny a kornútok. "Pošmakovalo" mu. Opakujem sa, ale Monty cestou domou vôbec neťahal, ako keby vedel, že je ťažké udržať ťahajúceho psa jednou rukou (potom by asi tá zmrzlina skončila nie v našich ústach ale na ňom a my na nej). Ešte sme po ceste videli autobus, bicykle. Už na ne skoro vôbec nereaguje. Vrátili sme sa domov a socializácia bola za nami.
___________________________________________________________________________________________________________
3.5.08 - Montík a obchody alebo (skoro) každoranná cesta do obchodu
Od toho času, keď sme si Montyho zobrali ubehol už týždeň. Za ten čas spoznal mnoho nových vecí, napríklad autobusovú zastávku, ihrisko, psy (na našej ulici aj howíka), veľa ulíc, vŕtačky, štekot, ... ale hlavnou vecou z toho sú aj OBCHODY, čo vymyslela "pani domu" keď povedala, že ráno, keď bude potrebovať nakúpiť, pôjde s Montym. A boli tam už dvakrát, Monty sa správal poslušne a ani neťahal, len na začiatku. Keď "pani" nakupuje, Monty je na niekoľko minút priviazaný k dverám (žiadny štekot) a potom ide s "pani domu" domov. Takže každé ráno to nie je, ale keď potrebujeme jesť MY, jednoducho sa do obchodu ísť musí (aj keď každý druhý deň).
Štekot... pre Montyho už spoznaný pojem, používa na robotníkov, ktorí k nám ráno prídu alebo na nich vrčí. *Alebo ho najnovšie včera použil na sesternicu. Čo už - stráži.
___________________________________________________________________________________________________________
!!! Príchod Montíka do nového domova - 26.4.2008 !!!
Tak, dnes nastal ten deň - bereme si Montyho. Hoci nás už poznal, u Babíkovcov sa schoval pod stoličku a hral sa, že tu ani nie je. Však mu už aj Etna odišla. P. chovateľka to nazvala asi tak, že "ja Vás mám veľmi rád, ale bývať k Vám nechcem". Potom pani chovateľku ešte celú vylízal a dal si labku na jej hlavu a nechcel odísť! No potom sme ho prehovorili piškótkou a išiel. Keď sa zavreli dvere kufra, Monty "zapískal" a išli sme do nového domova. V kufri sa potom už aj smial, ťakže sme boli radi. Keď sme prišli domov, dali sme mu napiť, lebo cikať sa mu dáko nechcelo. Už to tam poznal, ale videl tam aj pár nových ľudí. A keď odišli bolo to už úplne v pohode, stále za nami chodil, VYSKÚŠAL SI SÁM BÚDU!!!, kde si pospal pol hodinu. Má tam taký pekný biely koberček, ktorý sa mu zachcelo obžúvať, takže mal zábavku na pár minút. Vycikal sa, snažil sa zožrať také "hovienka", ktoré sme odporatali a tak sa naštval a šiel na kvety. Tie ale žrať nemohol, nuž skočil dolu a šiel obhrýzať svoj obľúbený konár. O štvrť na dve sme mu dali žrať a spapal všetko! Tak sme sa tešili. Po polhodine som s ním šla ku babke kde sa zoznámil s ďalším psom (vlastne psicou) a šli sme na obhliadku iných ulíc okolo nás. Stretli sme deti, nákladné auto, ľudí so psom, psov v záhradách,... Šiel spokojne. Prišli sme domov, pohrali sme sa s loptičkou a pospali si....
Prišli chlapci, robili asi to isté (takže mal Montík hier dostatok) ale takisto mal aj kľud a piškótky, ktoré dostal za pribehnutie. Rozmýšľali sme, že by s ním mamina šla spať do garáže-veď predsa, je to prvá noc. Ale Montík sa uložil pri dverách v pelechu vystlatom koberčekmi a prikrytí bol uteráčikom. Zaspal, ani ho nehlo. Tak sme sa rozhodli, že on tu spať bude. Mamina ho bola kukať každú hodinu. Spal vraj v poriadku. Keď sme za ním prišli ráno (27.4.), vylízal nás, poskákal a tešil sa. Napapal sa, vykakal a plánujeme s ním ísť za polhodinku na rannú krátku prechádzku (hodinu a štvrť po jedle).Ak chcete, pozrite fotky.
13.4.08 alebo Black & white 2
Tak, v tento slnčný deň sme sa s Montikom a Elbou vybrali na lúku. Cestou tam išli na vodítkach (veľmi pekne), už sme ani nemuseli podliezať. Keď sme sa ocitli na lúke, pustili sme ich na voľno. Tam sa vyšantili, nahrabali a pocvičili Sadnutie, privolanie a státie. Držali sa pri nás a neskôr si začali hľadať tienik (veľmi logicky, pred nás). Keď sme sa vracali, neťahli skoro vôbec, stretli sme sa s viacerými ľuďmi, aj si ich pohladkali, videli pár bicyklistov a reagovali celkom kľudne, zo začiatku si sadli a kukali ale neskôr už za povzbudzovania si ich nevšimli a šli ďalej. Nasadli sme do auta a vybrali sa domov. Tam sa stihli pobiť, napiť, pohrať s loptičkou, pofotiť a Elba aj povracať. Montymu sa začali "páčiť narcisy (po ich odchode ich bolo o jedného menej) a Elbe sa páčilo stále vchádzať a vychádzať do jedného otvoru. Pochodili sme po ulici, naozaj vôbec neťahali a videli aj psa. Najprv to bolo tak, že sa navzájom čakali ale potom sme už nejako Montyho vábili, aby šiel sám a Elbu nečakal. Videli sme auto, poobhrýzali všetky kríky a vybrali sa späť. Fotky TU.
____________________________________________________________________________________________________________________________
12.4.2008 alebo Black and white
Na tento dátum sme sa vybrali s Montym a Elbou do lesíka. Cestou tam v autíčku pekne sedkali, Elba to chvíľkami skúšala aj NA kufri. Dlho tam ale nevydržala a skočila dolu. Monty sa o to už ani nepokúšal, toľko krát sme mu to už dávno zakázali. Cesta prebehla úplne v poriadku a tak sme sa ocitli pred lesom na asfalte. Oboch sme ich z kufra vyložili a dali na vodítka, po ktorých chodili veľmi pekne, až na niektoré "slabé chvíľky" Elby, keď vkuse prebehovala zo strany na stranu. Zato Montík usilovne ňuchal a ňuchal. Niekedy sa rozhodli, že si idú pozápasiť a tak sa stávalo, že sa vodítka trošku poplietli a museli sme podliezať vodítka navzájom. Tým dvom sa to zrejme moc páčilo. A tak sme kráčali cestou a sem-tam si privolávali šteniatka a za splnenie sme ich odmenili. Potrénovali sme aj Sadni a Stoj, Montymu to celkom ide! Keď som povedala "Sadni!" Elbe, tak si sadol Monty:-D. Stretli sme jedného psa, ktorý ich však ani moc nezaujímal (oni jeho tiež nie). Už sme sa vracali, keď Monty začal trošku ťahať, pretože Elba bola stále pred ním. Ale to iba chvíľu. Potom sa uložili na spanie a nakoniec keď sa Monty zobudil, tak ku mne prišiel aj z ľahu! Takže sme zažili veľmi pekné popoludnie, ktoré sme zakončili tým, že Elba úplne nepozorovane vyskočila z kufra, našťastie blízko, tak sme ju stihli zobrať. Fotky Tu, ale budú tu až za chvíľu.
_____________________________________________________________________________________________________________________________
10.4.2008
V tento deň sme šli na prechádzku do Vrútok, teda my skôr na kratšiu prechádzku, pretože sme si Montyho odtiaľ brali domov (ale nie natrvalo). Bol tam aj Eston, Elba, Etna a Afrika, Agaia a Cortina. Šteniatka behali sem a tam, do potoka a späť. Aj Monty to už okúsil. No a teda, keďže sme si vodítko nezobrali so sebou lebo sme ho nechali v aute, p. chovateľka nám jedno požičala a na to sme Montyho zobrali. Už sme sedeli v kufri a Monty sa na nás celú cestu usmieval a snažil sa dostať dopredu. Ale po dvoch zákazoch už nechcel skákať vôbec (ale škeril sa ešte stále). Doma sme mu dali dolu vodítko a zas si mohol voľne pobehať. Veľmi ho zaujímala fľaša, do tej hrýzol a logicky si ju jednou labkou pridržal a druhou hrýzol. Potrénovali sme aj trošku STOJ a SADNI a POĎ SEM. Neskôr sme s ním šli na ulicu, po ktorej chodil fakt pekne. Potom sa zahral s ďalšou hračkou a tá mu už zrejme stačila, tak sa rozhodol, že si pospí....
